Pôvod
Bengálska mačka je veľmi moderné plemeno. Počiatky hybridného šľachtenia siahajú do USA, kde genetička Jean Mill urobila roku 1963 prvé experimenty s krížením leopardej mačky Prionailurus bengalensis bengalensis pochádzajúcej z južnej Ázie a mačky domácej. Jej úlohou bolo stvoriť krotkú domácu mačku, ktorá zaujme divokým, originálnym vzhľadom svojich divokých predkov.
Avšak, táto myšlienka nebola úplne nová. Už v roku 1889 britský umelec a novinár Harrison William Weir zmienil kríženie ázijskej leopardej mačky a mačky domácej. V rokoch 1934 a 1941 boli podobné zmienky tiež v belgických a japonských publikáciach. Najväčší vplyv na chov bengálskeho plemena a oficiálnou zakladateľkou tohto plemena je Jean Mill, známa predtým ako Jean Sudgen. V roku 1946 pracovala na výskumnej správe pre svoju genetickú triedu na univerzite v Davis v USA na tému "Crossbreeding" - teda "kríženie plemien s mačkou domácou". Na začiatku šesťdesiatich rokov začala svoje myšlienky a znalosti rozvíjať v praxi. Skrížila domáce mačky s ázijskými leopardími mačkami. Priamym krížením divokej a domácej mačky vznikli zvieratá s označením "F1".
Opätovným krížením zvieraťa F1 s domácou mačkou vznikne zviera "F2" a tak ďalej. Mačky F1 a F2 často vykazujú divoké správanie mačiek divokých. Jean Mill spárila samičku F1 znova s otcom, a tak získala F2 mačky. Po ďalších dvoch až troch generáciach potomkovia vykazovali behaviorálnu podobnosť s mačkou domácou. Po smrti manžela Jean Mill krátko experimenty s krížením plemien prerušila, ale v 70. rokoch sa k nim opäť vrátila vo chvíli, keď prevzala hybridné mačky vedca Williama Centera. Ten spároval ázijské leopardie mačky s domácimi mačkami, aby otestoval imunitu voči mačacej leukémii. To znamenalo začiatok moderného chovu bengálskej mačky, ktorá bola v roku 1983 oficiálne uznaná TICA (International Cat Association).
Spočiatku boli spravené kríženia s plemenami ako abessiner, egyptská mau a americká krátkosrstá mačka, aby dosiahli požadovaný vzhľad mačky bengálskej – teraz je bengálska mačka chovaná ako čistokrvná. Na výstavách však môžu byť vystavované len mačky zo štvrtej generácie ("F4"). Len mačky z tejto generácie sú považované za krotké a svojou povahou pripomínajú mačku domácu.
Bengálska mačka má v súčasnosti mnoho obdivovateľov a u TICA je teraz registrovaných viac než 60 000 čistokrvných zvierat. Avšak, nie všetky chovné kluby majú k hybridným plemenám kladný postoj. Napríklad asociácia chovateľov mačiek Cat Fanciers' Association (CFA) plemená pochádzajúce z divokých mačiek neuznáva.